Narodil sa 29. júla 1793 v Mošovciach v Turčianskej stolici. Študoval na gymnáziách v Kremnici, Banskej Bystrici a v rokoch 1812 - 1815 na evanjelickom lýceu v Bratislave. Po dvojročnom vychovávateľskom pôsobení v Banskej Bystrici pokračoval v rokoch 1817 - 1819 v štúdiu evanjelickej teológie na univerzite v Jene. Od roku 1819 začína jeho tridsaťročné pôsobenie v Pešti, kde bol evanjelickým farárom. Jeho osobné priateľské kontakty so Štúrom a jeho priateľmi rázne narušilo zavedenie novej slovenčiny, ktorú ostro kritizoval. Po revolučných udalostiach pôsobil vo Viedni v službách cisárskeho dvora ako “dôverník vlády”, podal návrh na samosprávu Slovenska a na slovenské školy s českým vyučovacím jazykom. V roku 1849 bol vymenovaný za mimoriadneho profesora slovanskej archeológie na univerzite vo Viedni. Zameriaval sa na archeologické výskumy. Bol výborným kazateľom, básnikom, slavistom. Za svoju prácu bol vyznamenaný mnohými poctami, medailami a diplomami zahraničných vedeckých spoločností. Zomrel vo Viedni 24. januára 1852.