Dcéra zemana Mikuláša Ostrolúckeho a jeho manželky Alžbety, Adela Ostrolúcka, sa narodila 31. marca 1824. Šľachtická rodina mala majetky v rodovom sídle na Ostrej Lúke a v Zemianskom Podhradí. S Ľudovítom Štúrom spájali Adelu dlhoročné priateľské väzby a hlboká vzájomná náklonnosť a úcta. Zoznámili sa pravdepodobne v roku 1846 v Zemianskom Podhradí, kde pôsobil Ľudovítov brat Samko ako ev. kaplán. Adela bola vzdelaná a jazykovo nadaná mladá žena. Ľ. Štúr ju doučoval slovanské jazyky, najmä slovenčinu a poľštinu. Mikuláš Ostrolúcky dopomohol Štúrovi k získaniu poslaneckého mandátu za slobodné kráľovské mesto Zvolen. Po revolúcii, v sťažených pracovných podmienkach, keď Štúr pôsobil pod policajným dozorom v Modre, ponúkol Mikuláš Ostrolúcky Štúrovi miesto tajomníka na bratislavskom krajinskom súde, s možnosťou postupu v kariére. Ľudovít miesto s poďakovaním odmietol, pretože očakával pozvanie na post profesora politických vied na akadémii v Belehrade. Adela v roku 1853 vážne ochorela na týfus. O jej chorobe Ľ. Štúr nebol informovaný. Zomrela náhle 18. marca 1853 vo Viedni v deň, keď jej nič netušiaci Ľudovít písal list. Pochovaná je rodinnej hrobke na Ostrej Lúke.