21-ročný Ľ. Štúr písal F. Palackému o literárnych aktivitách v Uhorsku a o svojom pôsobení na ev. lýceu v Bratislave. V liste spomína časopisy, ktoré v tom čase v Uhorsku vydávali slovenskí vzdelanci (Plody, Hronka, Zora).
Ľ. Štúr navštívil kraj Lužických Srbov počas štúdia v Halle. Jeho list je adresovaný spoločnosti lužických študentov v Budyšíne, založenej krátko pred jeho príchodom 24. apríla 1839. Počas návštevy odporúčal srbským študentom niektoré podujatia, ktoré sa osvedčili v bratislavskej Spoločnosti česko-slovenskej. V liste povzbudzuje študentov, aby rozvíjali svoje slovanské cítenie a upevňovali zväzky s ostatnými Slovanmi.
List je Štúrovou odpoveďou z roku 1843 na Palackého záujem o nový spisovný jazyk. Ide o stručné oznámenie, že J. Kalinčiak, cestujúci do Nemecka, ho bližšie oboznámi s dôvodmi a zámermi novej slovenčiny, ako by to mohol podať na obmedzenom písanom priestore Ľ. Štúr.
Štúr písal tento list krátko pred protestným odchodom študentov z bratislavského lýcea.
Štúr sa v liste bráni Kollárovým invektívam proti novej slovenčine a žiada ho, aby upustil od brojenia proti Slovenským národným novinám, ktoré sa snažil Kollár znevažovať práve pre používaný štúrovský jazyk.
V liste sa Štúr sťažuje na útoky proti novej slovenčine - najmä zo strany Jána Kollára a českých vlastencov.
List, ktorý písal Štúr 22. septembra 1849, rok po úspešnej akcii dobrovoľníkov v Brezovej pod Bradlom. Spomenutý Svetuš je syn J. M. Hurbana - Svetozár Hurban, neskôr Vajanský.
List napísal Ľ. Štúr po smrti Adely Ostrolúckej a v ktorom sa vyznáva zo svojich bolestí.