List Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi

List osobného rázu, ktorý písal Štúr 22. septembra 1849. Spomenutý Svetuš je syn J. M. Hurbana - Svetozár Hurban, neskôr Vajanský.

Jožko muoj!
 

Nech duch Boží a matki Slávi vznáša sa nad Vami pri slávnosti dneskajšej! To je slávnosť pekná a potrebná! Bože! veť dnes rok ubjedení náš národ po tisícročí prví raz poznau že i on dačo muože. Žjalim velmi že tam u Vás dnes nebudem a biť nemuožem. Svolau som predvčerom na dnes všetkje okolitje obce semká ku podpisu rekursu za odtrhnutja a k vislanú vislanstva. Ak to sa nestane, neverím žebi mau Trenčín vo Vjedni dáku representáciu. Urobiť to teda musím, aliter budem celí den u Vás v skrúšenosti a veselosti.

Snívalo sa mi celú minulú noc s Tvojím Svetušom; objímau som to miluo djeťa. Ráno som badau že prídu milje zprávi. A v skutku si mi ích aj hodne napísau. Dačo sme znali ale všetko a takto nje. No chvála miljemu Bohu že je tak! Boli sme celí večer včera náramne rozčulení a každá žilka hrala v nás. U mňa bolo rjedko nadšenja.

Ako Ti o Nitránskej tak ja o Trenčjanskej píšem všetkje huncútstva a impostúri. Bude toho tjež pár hárkou. Na Brezovej to podpíšeme a pošleme. No počkajte - huncúti!

Zajtrá, najdalej utorok sme u Vás. Bolobi iste zajtrá, ale som zas trochu prechorení a končím práce.

Tátoša so Šaracom¹ som zatrímau lebo sa Jano velmi žaluváva že tje naše kone velmi trpja pri tích prípražních. Ak bis zajtrá dáke kone potrebuvau veť Brezová má a Tebe treba len rozkázať.

No ked Ti je len lepšje, Jožko muoj! Chvála miljemu pánu Bohu! Boli sme veru o Teba v starosti a všade každá naša duša. Ale sme sa Ti napripíjali po tích naších vrchach a na Rokoši dňa 17 na den odchodu z Vjedne.

No daj Ti Boh zdravja a všetkím Tvojím. Do videnja! Veť už túži po Tebe.

Tvoj

Ludevít.

ráno na den ročnej

pamjatki prvjeho

víťazstva Slovákov.

¹ Šarac - meno, ktorým Štúr pomenoval svojho koňa podľa príkladu kráľoviča Marka zo srbských národných piesní.