hlavná stránka | spomienky súčasníkov ďalej >
 

Štúrova osobnosť

„Hurá, nech žije Ľudovít!“ ozvalo sa naraz z dvadsiatich hrdiel, „sláva mu, sláva!“, lebo vo dverách sa ocitla krásna mužská postava, ktorej jasné oko s výrazom otcovskej radosti hľadelo po nádejnej mládeži, kvete mladého Slovenska. Ľudovít Štúr totiž tiež poctil posledný tohoročný spevokol bratislavských šuhajov svojou prítomnosťou, im vítanou. Prišiel sa i on rozveseliť, potešiť a odobrať od svojich milovaných vychovancov.

Ľudovít bol vtedy pólom slovenského života, okolo ktorého sa otáčal celý ten úzky, malý, no krásny svet tatranský. Bol nám všetkým, bol spisovateľ, politik, kňaz, profesor, redaktor, bol vychováteľ, bol brat, otec, bol ideál mládeže slovenskej. Neznal kmeňových rozdielov, ani náboženských, a mladík, ktorý študoval v Bratislave, či bol Slovák, Čech, Srb, Chorvát, cítil sa blaženým v jeho prítomnosti, lebo v Štúrovi mohol obdivovať opravdivého Slovana a kresťana. Čo bol Ľudovít Štúr svojmu národu, čo vykonal, koľko spiacich prebudil, chladných ohrial a slabých utužil, s akými prekážkami sa potýkal s nezdolným duchom – vieme všetci, ktorí poznáme jeho život. Bez toho, žeby som azda prisviedčal istému odpadlému synovi nášho národa, ktorý mi roku 1849 raz povedal, že „Slovensko len Ľudovít stvoril“, lebo osudy národov spočívajú nie v ľudských rukách lež v rukách Hospodinových, - bez toho čoby som len najmenej prisviedčal istému príliš veľkému zvelebovateľovi nebohého Štúra, ktorý roku 1845, keď nás viacej so Štúrom išlo na plti z Mikuláša do Turca, nadšene zvolal, že „na plti tej sa Slovensko sa nesie“, lebo svätá vec národa nemôže byť pripútaná k životu a smrti jednotlivca, - bez toho hovorím, že by som bol býval slepým zbožňovateľom jeho iste nám milej a drahej osoby, už vtedy som ľnul k nemu i ja s hlbokou úctou a láskou. Ľnul som k nemu ako k veľkému, božskou prozreteľnosťou vzbudenému géniovi národa, svätým povolaním ktorého bolo budiť a kriesiť náš slovenský národ, dlhým otroctvom ducha i tela omámorovený, v mdlobách smrteľného spánku pohrúžený. Že tejto svojej úlohe dôstojne a skvele obstál náš slávny Ľudovít Štúr, je pravda, ktorú nam nik neodškriepi.


ORMIS, J. V. (zost.): Súčasníci o Ľudovítovi Štúrovi. Bratislava, Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry 1955. 
 
hlavná stránka | spomienky súčasníkov ďalej >