Narodil sa v Hnúšti v roku 1822. Študoval v Ožďanoch, na ev. lýceu v Levoči a v Bratislave, v rokoch 1845 - 1847 právo na kolégiu v Prešove. Počas štúdií v Bratislave bol žiakom a priateľom Ľ. Štúra. V roku 1844 - 1845 bol námestníkom prof. M. Hlaváčka na ev. lýceu v Levoči. V revolučných rokoch bol zatknutý a väznený v Plešivci a v Pešti. V roku 1850 sa stal expedítorom Zvolenskej stolice, potom (1853 - 1859) pôsobil ako župný komisár v Debrecíne. V rokoch 1860 - 1861 bol radcom miestodržiteľskej rady v Budíne. V rokoch 1861 - 1863 redigoval Pešťbudínske vedomosti. Bol predsedom národného zhromaždenia v Martine, kde bolo prijaté Memorandum národa slovenského (1861). Bol činný ako spoluzakladateľ Matice slovenskej (1863) a bol zvolený za jej doživotného čestného podpredsedu. V roku 1864 - 1865 pôsobil vo funkcii župana Liptovskej stolice. Bol hlavným dozorcom gymnázia v Revúcej (1868) a správcom Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku (1872) v Martine. Zomrel v roku 1905 v Martine.

Na dolnom obrázku J. Francisci ako dobrovoľnícky kapitán na obraze P. M. Bohúňa.