| < 3. časť | hlavná stránka | články |
O takejto osvete a slobode, akej zástavu liberalizmus maďarský vystrčil, že Slovania nič nechceli a nechcú vedieť, je vec prirodzená a nevyhnutná; bo keby sa k nej pripojili, sami seba by zadali. Na potvrdenie našich rečí nepotrebujeme hľadať veľa dôkazov, prinesieme len jeden, ale jasný, týkajúci sa slobody tlače. Hovorilo a kričalo sa za ňu dosť a v tom istá stolica uzavrela, že áno, má sa uviesť v krajine sloboda tlače, ale len pre knihy maďarské. Na tomto jednom príklade, myslíme, že každý bude mať dosť. A proti komuže to tak liberalizmus maďarský mocne vystúpil, oproti komu sa to tak rozkričal, koho takrečeno jednou ranou doraziť a zničiť chcel? Veru, sotva by človek poveril: Slovanov!!! Národa maďarského najstarších, najdávnejších, najvernejších druhov, národa maďarského na západe i na severe, na východe i na poludní susedov, národa maďarského od samých prvých časov jeho vystúpenia v Európe a v dejinách ustavičných, stálych sprevádzačov, otočovateľov, priateľov, národa maďarského v zakladaní vlastnej obce úsilných pomocníkov, do svätého chrámu kresťanstva vodcov, v orbe, v počiatočnom remeselníctve, v prvopočiatočnej náuke učiteľov, osvecovateľov; tento liberalizmus chcel zničiť národ dobrý, usilovný, pracovitý, verný, národ, s povahou národa maďarského v mnohom sa zrovnávajúci, národ dobrodružný, krásnych a veľkých schopností plný, národ, na ktorého osvete a slobode, keď komu, teda istotne Maďarom, keď sú len trochu rozmyselní a rozvažití, nekonečne mnoho záleží. Ale šiel krik Európou proti Slovanom, pochodiac od Nemcov, a k tomuto kriku prirazili sa i Maďari, jedni z mienky, že dobre robia, druhí, a najviac, z obyčaje a z módy...
Liberalizmus maďarský sa zachytil emancipovať Židov, týchto odkundesov prisťahovaných, a rozbehol sa vyplieniť, do temnosti a väčšej nevôle uvrhnúť Slovanov, zrábateľov zeme našej matky, prvých remeselníkov a priemyselníkov v Uhorsku, najstarších jej obyvateľov, ľudí, ktorí sa v každom ohľade v zemi uhorskej vyznačili, zem uhorskú krvou svojou poliali a všelijakými zásluhami o ňu sa okryli. Takto, hľa, i tu sa splnilo: neplechu napomáhajú a vyvyšujú a dobrých dorážajú. Ostatne my ešte pevne veríme, že keď Maďari ďalej ešte vo vzdelanosti prídu, nasledovne, keď sa rozmyselnejšími a spravodlivejšími stanú, keď sa nad svojím stavom lepšie rozmyslia a položenie svoje lepšie poznajú, že sa nielen z tej jednostrannosti otrasú a osvetu a slobodu nielen sebe, ale i všetkým druhým, a najmä Slovanom, žičiť budú, ale aj ešte oni sami Slovanov vo všetkom tomto napomáhať sa dajú, nie tak napomáhať, ako teraz napr. emancipáciu Židov, najviac z módy, ale zo samej dobrej vôle a z opravdivého presvedčenia a dodávame k tomu ešte - i z opatrnosti. Pevne, hovorím, veríme na to, a veríme ešte i to, že sa dožijeme tých časov, kde každé utláčanie, ba i ponúkanie k utláčaniu Slovanov do nevážnosti a potupy príde a sami vznešenejší mužovia maďarskí Slovanom k osvete a k väčšej slobode dopomáhať, na tom pracovať a k tomu verejne radiť budú.
I z ohľadu reči našej spisovnej sme sa my v krajine našej udomácnili. Predtým stáli sme z tohoto ohľadu pri Čechoch, užívajúc ich reči v našich spisoch, ale i tento dlhotrvanlivý zväzok pretrhli sme, a to s bolesťou, aby sme sa i strany tejto záležitosti našli celkom doma v krajine našej. Nech si síce nikto nemyslí, že sme to dakomu k vôli tuná urobili, nie, tak hlboko sme nepadli, tak veľmi sme sa ohľadmi na druhých zmámiť nedali, aby sme v našich národných záležitostiach niečo takto konali, urobili sme to len k vôli sebe samým, nášmu životu a našej jednote. Jesto síce ešte medzi nami takí, ktorí sa s nami v tomto ohľade zrozumieť nechcú, a ešte len vždy za češtinou sa tiahnu, títo ale napospol, čo sa národnosti slovenskej týka, žili ešte len v literatúre, nestarajúc sa a veru aj málo rozumejúc do iných strán života národného, napr. do vecí občianskych; ako ale ľudia títo umom svojím záležitosti naše národné, každý deň sa šíriace a prísnejšie pozor dostávajúce, viac viesť nemôžu, tak aj počet ich je už chatrný, zo dňa na deň prudko sa umenšujúci. Títo teda viac žiadnu hať životnému behu nášmu proti postaviť nemôžu a my dielo, ktoré sme začali, i dokonale vyvedieme. Už teraz sa to považovať môže za skutok dokonaný a my skutkom týmto našli sme sa naraz v krajine doma s národnosťou našou. Dosť na tom: my sme už tu a chceme byť doma, uvidíme ale, či nás druhí, a hlavne spolukrajania naši Maďari, tak ako domácich privítajú, uvidíme, či tak s nami ako s ľuďmi doma nakladať a či nás ešte vždy ďalej len za cudzích považovať budú. Považovať nás budú za cudzích, ak i ďalej nám reč svoju natískať, do škôl našich ju uvádzať; z kostolov našich reč našu vyobcúvať, zo spoločenského, z občianskeho života ju tak ako i dosiaľ vytvárať budú, považovať nás budú za cudzích, ak nám i ďalej bohvie do čoho nadávať, každé naše i najmenšie hnutie prenasledovať, lásku k národu nášmu odsudzovať, priateľov národa nášho od všetkého, kde len môžu, odstrkovať a nám i to najšľachetnejšie zabraňovať budú. To napredok im hovoríme, a to je najmocnejšie naše presvedčenie a duch i vôľa veku nášho, že nás s národnosťou našou neutlačia a že vždy miesto jedného utlačeného úkazu desať nových iných povstávať bude, ako to dosiaľ išlo, a tak pri všetkom ich namáhaní, že ich práca bude stratená.
| < 3. časť |