| < 2. časť | hlavná stránka | články | 4. časť > |
S takýmto národom, ktorý, kam si sa obrátil, len sa klaňal a slúžil, ktorého i vzdelanejší synovia tam, kde by bolo treba bývalo, kde právo mali, za jeho veci, za jeho právo mužne ohlásiť a postaviť sa nevedeli, že mnohí držať nechceli, je vec prirodzená. Nechceme my týmto naskrze odpadlectvo ospravedlňovať, ale hovoríme len, aký je beh vo svete. Slabosť vždy a všade odráža, len sila k sebe všetko priťahuje. Prečo sa napospol tiahnu ľudia k národom slobodným, slávnym, vždy a všade za svoje právo mužne sa postavujúcim? Ukážme i my ducha mužského, ukážme, že nie sme duchom služobným a rabským k zemi prirazení, preukážme sa mužným hájením všetkého toho, čo je naše a je dobré, preukážme sa čistým smerom ľudským a uvidíme za krátky čas, že málo bude od nás ubiehať a od nás odpadúvať. Ale ten spôsob, ako to u nás dosiaľ išlo, ten nám nikoho nezíska, iba že dáka babka, keď sa nám zle povodí, nás v kútiku poľutuje. Veď známe, ako sa to obyčajne naši držiavali, keď už prišlo k lámaniu chleba.
Jeden hovoril: že načo by sa on do toho miešal, druhý: že čo on sám vykoná, tretí: že nič nevyhráme, koľkokoľvek by sme sa napínali, vyspevoval, iný zase, že on do verejných schôdzok, kde sa naše veci zastať mali, z princípu nechodí (rozumej z princípu vlastnej slabosti), opakoval a takýmto pláštikom svojho zajačieho ducha prikrýval, iný zase to a druhý inšie dovádzal a naposledok dáky vytučený sybarita nás tým, "že aby sme si pokoj dali", odbavoval. No dosť dôvodov za nízkodušnosť a utlačenosť národa, ktorého i vzdelanejší a tak lepšími byť majúci synovia pri verejných národa záležitostiach takto hovoriť sa nehanbia! Takto to teda išlo u nás; nenaši sa z nás pritom smiali a vždy lepšie na nás dotierali a odbehlecov nám vždy len pribývalo. Čas je ale veru, krajania, toto zastaviť, čas stok ten, skadiaľ táto nízkoduchosť, chabosť a slabosť vytekala, koľko je v našich silách, na slušný spôsob zahatávať. Zajačí hrdinovia a synovia nevole, pravda, i tu povedia: ž e č o b y s m e m y, tieto ale reči okrem potupy nič inšie nezasluhujú. Pracujme my len, koľko môžeme, pracuje už za nás sám duch času a pracuje i duch vlasti našej, zo starej nevole vždy viac a viac sa vymáhajúci.
Okrem týchto zlých následkov, zo služobnosti na náš duchovný a mravný stav vytekajúcich, trpeli sme my a trpíme ešte vždy veľmi pre túto dávnovekú služobnosť i z ohľadu nášho materiálneho stavu, nášho hospodárstva a majetnosti na mnohoraký spôsob. To robotovanie, tie dávky služobné veru len peknú čiastku nám z našej majetnosti a pilnosti odberajú, tie pálenice a smradľavice, tieto strážnice a pomníky našej služobnosti, veru len našich ľudí jedného po druhom o zem na úžitok židov udierajú. A krem tohoto všetkého čo počne človek, ktorý nemá vlastnosti, a čo sa môže napospol začať na zemi neslobodnej a nevoľnej?
Človek služobný, tak zo všetkých strán z ohľadu svojich síl, svojej pilnosti atď. poviazaný, okrem toho, že je obyčajne ako u nás zatupený, ten veru k podujatiu niečoho väčšieho nie je spôsobný, nevie si on to, a dostatočne ani nemôže, ani len to svoje hospodárstvo zriadiť, pri starom kvačí, o lepšom spôsobe, čo o ňom aj slýcha, sa nepresvedčí, lebo k tomu všetkému nemá dosť známosti a vzdelanosti. Ale už na tej samej neslobodnej zemi nemôže sa dobre dariť priemyselnosť, ako sme to už v predošlých našich článkoch viac ráz dokazovali. Priemysel ale nie ako zelina v dome sklennom vyopatrovaný, lež zo života národa samostatne vyrastený, nedarí sa, iba pri slobode, o čom každá strana histórie svedčí. V takomto stave, ako sme teraz, nieto sa čo úfať medzi nami väčšiemu priemyslu; prv musí byť právo starootcovstva alebo dedičnosti majetku zrušené a tak bezpečnosť majetku a úverku vonkoncom ustálená, prv musí byť úplná rovnosť pred súdom všetkých bez rozdielu vyslovená, služobnosť urbárska zrušená atď. atď., kým sa to u nás k väčšiemu priemyslu priberie, lebo priemysel potrebuje samostatnosť, majetnosť, bezpečnosť. Potom len, keď všetko slobodnejšie vo vlasti našej si vydýchne, i tomuto u nás hodina uderí.
| < 2. časť | 4. časť > |