< 1. časť hlavná stránka | články  

NEDEĽNÉ ŠKOLY
( 2. časť )
( Slovenskje národňje novini, 6. číslo, 19. august 1845 )

Škola nedeľná podľa potrieb tých, ktorí ju navštevujú, na dvoje by sa deliť mohla; jedni sú takí, ktorí v detinskom svojom veku najmenšieho vyučenia nemali, alebo čo aj mali, zábudlivosťou neskôr o to prišli, druhí, ktorí sa v niečom, v najprvších známostiach, podchytili a to, čo sa naučili, aj dodržali, podľa tohoto teda delilo by sa nedeľné vyučovanie na dvoje, jedno by bolo pre takých, ktorí sú celkom nevedomí, druhé pre takých, ktorí sú podučení v známostiach najpotrebnejších a tamtí by patrili k nižšej, títo k vyššej škole. Vyučovanie by bolo pre oboch osobitné, jedno za druhým, alebo v tom samom čase na rozličných miestach viesť by sa mohlo od dvoch rozličných osôb, tamto asnád' od školského učiteľa, toto od samého farára, sl. b. kazateľa. V nižšej škole by boli hlavné predmety: a) čítanie, b) písanie, c) počtovanie, d) učenie v náboženstve; v druhej vyššej : a) cvičenie sa v reči materskej a skladanie v nej, b) počtovanie vyššie, c) prírodoskus (fyzika) s obzvláštnym pozorom na úkazy prirodzené, u nás sa zjavujúce, d) prírodopis so zvláštnym pozorom na naše kovy, rastlinstvo i zvery, e) história všeobecná nakrátko, obšírnejšie našej vlasti, f) zemepis, najmä Európy a hlavne vlasti našej, g) známosť krátka krajinských zákonov, najmä čo sa obecného ľudu týka; h) hospodárske veci, užitočné nové v tomto ohľade vynálezy, i) zábavné a ponaučné všeljaké rozprávky, a naposledok aj niečo o obchode. (Knihy k tomuto potrebné, krem iných, v druhých rečiach spísaných, v našom jazyku by boli: Zábavy nedělní, čili prostonárodní poučování v silospytu(fysika) od dr. F. S. Kodyma, v Prahe (vychodí v Prahe po zväzkoch, knižka výborná) ; Fysika Michalkova; Prírodopis od Staňka, v Prahe; Naučení pro lid obecný o domácich jedech a kazijedech, o jedovatých rostlinách od Amerlinga, v Prahe; Jádro historie všeobecné od Šoltísa; História kráľov uhorských od Semiana; Balbiho zemepis; Známosť vlasti od Palkoviča; Summa práv uherských od Feješa (už je trochu zastaralé dielko); Přemyslný posel od Amerlinga; Čítanka od Kollára; Makrobiotika, preložená do nášho jazyka od Palkoviča; pre evanjelikov: Osvícený křesťan evanjelický o Štěpána Lešky atď. atď. Výťah z gramatiky našej reči slovenskej onedlho na svetlo vyjde a priať by bolo, aby čím skôr niekto i históriu krajiny našej vyvedenejšiu i zemepis úplnejší a všetky premeny obsahujúci i terajším potrebám primeranú známosť zákonov vlasti našej na svetlo vydal.) Čas, v ktorom by sa vyučovanie držať mohlo, najpríhodnejší by bol v nedeľu po dokončených službách Božích, bo vtedy i čas majú k tomu všetci najlepší i sa takéto vyučovanie najlepšie na tento zasvätený deň svedčí. Dobre by bolo, keby vrchnosti obcí pod čas vyučovania žiadne zhonby po krčmách a uliciach nedovoľovali, aby sa pohoršenie nezavdávalo a od navštevovania hodín daktorí ľahkomyseľnejší neodťahovali. V lete, keď veľké roboty poľné stoja a ľud sa cez celý týždeň v potu tvári na poli napracoval, i v nedeľu odpočinku potrebuje a tiež aj z veľkej čiastky niekde na našich stranách svetom sa rozchádza, dobre by bolo vyučovanie nedeľné prenechať a ho len zase potom na jeseň, ked' roboty poľné viac a viac prestávajú, začať. S nedeľnými školami mohli by sa aj iné užitočné veci zaviesť, menovite založiť a sporiadať by sa mohli knihovne k čitaniu pre ľud, jako to aj inde v iných krajinách pri nedeľných školách vídame, potom tiež ľud by sa tu pripravovať mohol k spolkom miernosti, pre nás náramne užitočným a neobchodne potrebným. Knihy do knihovne kupovali by sa z prínesiek peňažitých samých poslucháčov nedeľných prednášaní, ktoré prínesky, pravda, veľmi malé by byť museli a každý týždeň, jestli by boli najmenšie, každý mesiac, jestli by boli patrnejšie, znášať by sa mohli. Keď by sa raz malý základ urobil, prínesky tieto riadne by celkom prestali a potom by sa len peniaze za požičané knihy od čitateľov vyberali a knihoveň z týchto peňazí rozmnožúvala. Máme potom tiež tú nádeju, že by sa pre takéto obecný úžitok donášajúce knihovne aj šľachetní dobrodincovia, ktorí by ich alebo peňažite alebo knihami podporovali, našli a k prvým by sme my samé zemské panstvá, k druhým knihy vydávajúcich spisovateľov pripočítali. Zemské panstvá so zmáhaním sa vzdelanosti svojich poddaných len vyhrať môžu, bo namiesto surových, neohrabaných poddaných, až takých mali, dostali by poriadnejších a mravnejších, potom tiež, na čo sa pozor obrátiť musí, predsebabravejších, šanobnejších a tak majetnejších, ktorí by svoje príslušnosti poriadnejšie a lepšie splácali. Ale zemským panstvám na väčšej vzdelanosti i mravnosti svojich poddaných už pre samú jej vysokú cenu záležať musí, niet potom peknejšieho dobrodenia nad to, ktoré sa lepšej stránke človeka, t. j. duchovnej, urobí. Poddaní tiež pracujú a namáhajú sa pre panstvo; dobrodenie podobné od panstva bolo by pre poddaných odmenou, ktorou by aj oddanosť a lásku poddaných k panstvám svojim utvrdilo. Žiadnej nemáme pochybnosti, že by spisovatelia sami knihami od seba vydanými takéto knihovne podľa možnosti napomohli, bo tak by knihy ich žiadaný úžitok väčšmi vydávali a na mnohých pôsobili. (K tomu cieľu by sa v novinách našich založenie každej nedeľnej školy, jestli je aj s knihovnou spojená, od predstavených oznámiť mohlo, aby darovliví a štedrí dobrodincovia vedeli, kam a komu by knihy svoje k obecnému úžitku obetované poslať mali. Obetovať by sa knihy mohli pod tou podmienkou, aby boli zaraz, jestliže by knihoveň pre dajakú príčinu zahynula, alebo samému spisovateľovi, alebo inej vážnej osobe alebo jednému mravnému telu navrátené, ktoré by potom zase knihy k tej istej námere obrátili a na iné miesto pod tou samou podmienkou poslali. Spomenuté do novín poslané oznámenia vydavateľstvo novín vďačne na svetlo vydá. Mohli by sa potom v novinách aj poistenia nad prijatím kníh pre odstránenie všetkých iných prekážok oznamovať a tak jedni druhých o činnosti ubezpečovať.) Predstavení nedeľnej školy opatrovali by aj knihoveň, oni by tiež knihy, jaké sa kúpiť majú, ustanovovali i obstarávali. Počty by viedol jeden od samých údov k tomu vyvolený, zámožnejší a statočný obyvateľ obce a skladali by sa verejne.

Veľký, bezmierny je úžitok nedeľných škôl a s nimi spojených knihovien; ľud sa vzdeláva, od surovosti, neohrabanosti odstáva, hrubé výstupky opúšťa, sa zmravňuje a zlepšuje a miesto daromného alebo bezbožného času mrhania na dobré, užitočné práce navyká. Ľud vzdelanejší má vážnosť k vrchnosti, predstaveným, on obecné veci s radosťou a svoje povinnosti s vďačnosťou vykonáva, preto máme pevnú nádeju, že za príkladom založených už u nás nedeľných škôl, napr. v Nitrianskej, Trenčianskej atď., iné obce pôjdu a šľachetní priatelia ľudu nášho na založenie ich s celou dušou nastávať budú. Nedostanú, pravda, za to žiadnej vonkajšej na ten čas odmeny, ale ktoráže odmena pre poctivého, šľachetného človeka je peknejšia nad povedomosť pracovania a namáhania sa za dobro obecné a nad uznalosť dobrých?

< 1. časť