TERAJŠIE ĽUDU VYUČOVANIE
( 2. časť )
( Slovenskje národňje novini, 4. číslo, 12. august 1845 )

Ďalšie nedostatky vyučovania nášho obecného, ktorých dotknúť na ten čas sa mienime, ležia v samom zriadení cirkví našich, ktorých služobníci sú tiež učitelia cirkevní, a v nedobre sporiadanom vyučovaní i v previnení samých učiteľov. Povedali sme, že deti po našich obciach najviac cez zimu do školy chodievaiú, práve ale v tomto čase koľko sa im vyučovania obyčajmi pri cirkvách našich užívanými uťahuje: práve vtedy padajú takrečené oplátky, ktoré sa pripravovať a roznášať musia a s čím sa školný učiteľ zaoberá, vtedy padajú hlavné sviatky a so sviatkami rozličné, na všeljaký spôsob menované obchody, vtedy prichádza nový rok a s novým rokom koledy, kde všade je školský učiteľ zaneprázdnený a dakde, kde sú väčšie osady, celé týždne v škole neprítomný. Čo sa vtedy so školou robí? Alebo stojí, alebo deti majú naložené kusy k naučeniu, ktoré zo dňa na deň jednému staršiemu žiakovi vyriekavajú. Koľká stadiaľto škoda na vyučovanie padá, každý ľahko rozsúdi. Vieme, čoho sú následky tie rozličné pri cirkvách zvyky, jedny ostatky starodávnych obyčajov, druhé len v neskorších časoch povstalé obrady, obe doplnky platov učiteľov cirkevných, vieme, že príčina tohoto všetkého je chudoba naša, nechceme ale na ňu, jednu z hlavných nedostatkov nášho vyučovania, bo teraz sotva sa jej čo bez krajinského do veci vstúpenia poradiť môže, zachádzať, pozorné len chceme urobiť naše obce, že služobníci cirkevní bez tých rozličných obchodov dobrým poriadkom tak, jako sa teraz platia, platiť sa môžu, obradné teda tieto obchody môžu byť pomaly zrušené a že so zrušením týmto vec obecná, t. j. vyučovanie detí v obecných školách, vyhrá a služobníci cirkevní od mnohých nepríležitostí a ťarchy sa zbavia. V obradných týchto obchodoch ako doplnkoch k platu vidíme my len nedostatok pevnej vôle, nezriadenosť obecnosti cirkevnej: prečo by sa v zboroch cirkevných alebo obecných plat určitý pre služobníkov cirkevných ustanoviť a tento potom podľa držania a majetnosti na jednotlivých údov v cirkvách rozvrhnúť nemohol: či by sa takto doplnky s riadnymi dávkami zameniť nemohli? Budú, pravda, hovoriť nejedni, že by to zle šlo; zle by asnáď šlo v niektorých miestach len do zvyku, ale so zvykom by sa ľud na tieto dávky tak, jako teraz na dávky pri koledách atď. atď., naučil a ich poriadne skladal a keď by sa našli dobrého poriadku protivníci, tí by od vrchnosti svetskej k plateniu svojich dlžností pridŕžaní boli. Rozvrhnúť tieto dávky, či z peňazí, či z prirodzených vecí záležiace, na jednotlivých, by bola vec veľmi ľahká, spočítalo by sa, čo napr. za ostatných 10 rokov tieto dávky obnášali, počet prostredný by sa vzal a potom táto suma na jednotlivých rozvrhla. Krem toho sú tieto obchody už nášmu času neprístojné a vo vzdelanejších obciach sa už všade zrušili. Na tento spôsob by aj vyučovanie ľudu veľmi moc získalo i moc iných nepríležitostí prestalo. Získalo by a1e aj vyučovanie ľudu tým, keď by sa ono samo od učiteľov lepšie zriadilo, menovite keď by sa deti podľa učenia lepšie rozdelili a jednému radu detí to, čo ešte nepotrebuje, alebo čo práve nikdy potrebovať nebude, do hlavy nebilo. Keď ešte reč latinská vo verejnom našom živote všeobecnou bola, vedieť latinsky znamenalo toľko, jako patriť k vyššiemu radu ľudí, a tu i ľudí obecných po povýšení často chuť napadla a oni zato učiteľov, aby ich dietky čo len koľko-toľko z tej latinčiny naučili, unúvali a im koľko ráz za to ešte zvláštnu odmenu posľubovali a podávali. A tu sa už potom sedliacke chlapča, ktoré pluh očakával, morilo a trápilo s latinčinou, až sa mu štica kúrila a začo, prečo? Bez všetkého úžitku, len aby si márny otec trochu previesť mohol, že aj jeho syn niečo z tej vysokej štúdie, z gramatiky pochopil a že aj on z latinčiny dačo odseknúť vie, že je teda nie hocikto. Pravda, že už teraz s tratením sa latinčiny z verejného života toto upriamenie sa za ňou prestáva, v stranách ešte ale od sveta oddialenejších a kde ešte učitelia zo starého času žijú, tu i tu sa toto mozoľné vyučovanie ešte drží a inde zas miesto neho iným, pre ľud obecný nepotrebným, sa hlavy detí nabíjajú, aby to o krátky čas pozabúdali. Musia sa teda deti v školách, nakoľko to pri našej obmedzenosti byť môže, na rady rozdeliť a každý sa s tým, čo mu je potrebné a primerané, zaoberať. K tomuto, pravda, potreba dobrých a príležitých náučných kníh, ktoré nám ešte sčiastky chybia, máme medzitým nádeju, že nedostatok tento sa skoro doplní a my knihami potrebnými onedlho zaopatrení budeme. (Onedlho vyjde výborná Čítanka pre naše školy od p. Jána Kadavého, učiteľa pri škole evanjelickej v Pešti, muža neúnavne činného, na ktorú predom pozornosť obraciame a vyhotovený je tiež do tlače zemepis všeobecný pre školy od p. Ď. Horňanského, učiteľa v Šamoríne. Nato aj iné knihy pre školy nasledovať majú.) K chybám nášho vyučovania i to sa pripočítať musí, že v mnohých našich školách sa deti krem katechizmu a histórií biblických máločo viac cez rok učia a len pred skúškami sa im aj niečo z iných známostí, z histórie, zo zemepisu, z prírodopisu, takrečeno len aby pri skúške to vyhovorili, prednáša, čo by medzitým cez celý rok sa v tom cvičiť a vyučovať mali. O pilnosti našich učiteľov napospol to svedectvo vydať sa musí, že ona skutočne u nich miesto má a že mnoho ráz je vec do začudovania, jaké pokroky deti v učení za rok urobili, tým viac, keď sa pováži, že učitelia obyčajne málo prostriedkov a mnoho vykonať i na rozličné strany pilnosť svoju podeliť majú; má!o u nás je učiteľov nedbalých a nesvedomitých, čo my aj tej veľkej náklonnosti národa nášho k práci a k poriadnemu vykonávaniu svojich povinností pripisujeme. Túto pilnosť spolu aj s rozsúdnosťou v učení v novšom čase na viacej miestach pozakladané učiteľské spolky, v ktorých sa rady o zlepšení vyučovania držia a rozličné primerané články čítavajú, podporujú, ktorým, aby sa vždy horliví a stáli náčelníci našli a horlivosti uspať nedali, je srdečná žiadosť každého priateľa výchovy a vyučovania. Nedbanliví učitelia nielenže o vyučovanie málo sa starajú, ale často aj deti miesto školských povinností inými prácami, ktoré najviacej k ich úžitku konané bývajú, zaneprázdňujú a tak drahý pre deti čas nemilobohu maria. Pomyslieť by mali takíto, že sú tieto krem toho krátke chvíle pre deti tie najvážnejšie pre budúci ich život, pomyslieť by mali, že veľmi mnohých od toho šťastie a spokojnosť v živote visí. Kde sa stávajú takéto a týmto podobné neriady, tam by vrchnosť cirkevná alebo obce ich docela zamedziť a učiteľov k svedomitému plneniu svojich povinností pridŕžať mala.